Meteorologické pojmy - pokračovanie (1)


Doplnkové meteorologické veličiny

Medzi doplnkové meteorologické veličiny patria hlavne slnečné žiarenie, dĺžka slnečného svitu a UV index.

Slnečné žiarenie sa delí na:

  • žiarenie ultrafialové (vlnová dĺžka pod 400 nm)
  • žiarenie viditeľné (vlnová dĺžka 400 až 750 nm)
  • žiarenie infračervené (vlnová dĺžka viac ako 750 nm)

Viditeľné žiarenie tvorí asi 45 % dopadajúceho žiarenia, pričom jeho podiel je vyšší pri zatiahnutej oblohe, kde môže dosiahnuť až 60 %. Príkon (intenzita) žiarenia dopadajúceho na povrch zemskej atmosféry je 1373 W/m2. Toto množstvo sa nazýva tzv. solárna konštanta a je to teoreticky maximálna možná nameraná hodnota.
Dĺžka slnečného svitu udává počet hodín za deň, mesiac alebo rok, pri ktorom priame slnečné žiarenie dosahovalo zemský povrch, tj. po ktorom terénne predmety vrhali zreteľné tiene. Trvanie slnečného svitu závisí na dĺžke dňa, ako aj na výskyte oblačnosti a hmly. Slnečný svit sa meria slnkomerom (heliograf). Slnkomer využíva tepelný účinok slnečných lúčov sústredených v guli zo špeciálneho skla, pričom v jej ohnisku je umiestnený registračný pás. Guľa funguje ako šošovka a slnečné lúče vypaľujú do registračného pásu stopu závislú na dĺžke a intenzite slnečného žiarenia.
UV index je daný úrovňou tzv. erytemového slnečného ultrafialového žiarenia a je medzinárodne štandardizovaná bezrozmerná veličina, vyjadrujúca biologický efekt žiarenia na ľudské zdravie. V našej geografickej oblasti sa UV index pohybuje v rozmedzí od 0 do 9, v tropickom pásme môže dosiahnuť až 15 alebo 16. Všeobecne sa dá povedať, že čím vyššie je Slnko nad obzorom (za jasného počasia), tým vyšší je UV index a tým vyššia je aj dávka UV žiarenia, ktorá zasiahne exponované živé organizmy. Najvyššie hodnoty u nás dosahuje UV index v lete v popoludňajších hodinách. Podľa hodnoty UV indexu by sme teda mali voliť úroveň našej ochrany proti ultrafialovému žiareniu.

Vypočítané meteorologické veličiny

Ide o veličiny vypočítané na základe kombinácie niekoľkých zmeraných základných veličín. Tieto údaje nám umožňujú lepšie vyjadriť vplyv počasia na náš organizmus, prípadne na ďalšie dianie okolo nás. Medzi tieto veličiny patri hlavne zdanlivá teplota, chlad vetra, index tepla, výška spodnej základne mrakov a ďalšie.

Zdanlivá teplota je kombináciou niekoľkých faktorov a lepšie vystihuje pôsobenie vonkajšieho prostredia na úplne oblečené ľudské telo. Je to súhrn premenných definujúcich tepelnú pohodu človeka, ktoré sú zahrnuté do jedného ukazovateľa a predovšetkým vplyv chladu vetra a indexu tepla. V tejto veličine sú zakalkulované okrem teploty a vlhkosti vzduchu aj rýchlosť vetra. Ide o pomerne zložitý výpočet.
Zdanlivé teploty vyššie ako 26,6 °C sú obvykle spojené s niektorými nepríjemnými pocitmi. Hodnoty blížiace sa alebo vyššie ako 40,5 °C sú považované za život ohrozujúce, s možnosťou ťažkého vyčerpania z tepla alebo úpalu, pokiaľ je expozícia dlhšia alebo fyzická aktivita vysoká. Miera stresu z tepla sa môže líšiť v závislosti na veku, zdravotnom stave a telesných vlastnostiach.
Chlad vetra (označovaný tiež ako Wind Chill) berie do úvahy vplyv vetra na naše vnímanie vonkajšej teploty. Ľudské telo pri teplotách nižších ako 37°C ohrieva okolitý vzduch. Pokiaľ je bezvetrie, tento ohriaty vzduch sa nehýbe a tým na tele vytvára akúsi izolačnú vrstvu. Ako náhle ale začne fúkať vietor, tento teplý vzduch je odviaty preč a pocit chladu sa zvýši.
Index tepla (označovaný tiež ako Heat Index) sa prepočítava pomocou relatívnej vlhkosti a vonkajšej teploty a vyjadruje, aký "teplý" vzduch cítime. Keď je relatívna vlhkosť nízka, pocitová teplota bude nižšia ako aktuálna teplota, pretože vyparovanie potu prebieha rýchlejšie, a tým sa telo ochladzuje. Ako náhle je ale relatívna vlhkosť vysoká (vzduch je nasýtený vodnými parami), pot sa už tak rýchlo neodparuje a pocitová teplota sa zvyšuje.
Podobnou veličinou je aj humidex. Humidex je hodnota, ktorá sa používa k vyjadreniu vnímanej teploty v kombinácií s vlhkosťou ako jedno číslo. Humidex má formát teploty v stupňoch Celzia, pretože bol vyvinutý v Kanade. Hodnota do 29 stupňov je vnímaná ako prijateľná, 30 až 34 stupňov ako nepohodlie, 35 až 39 stupňov ako veľké nepohodlie a obmedzenie veľkej fyzickej námahy, 40 až 45 stupňov predstavuje nebezpečie, 46 až 53 stupňov vyjadruje veľké nebezpečie, 54 a viac indikuje ohrozenie života.
Výška spodnej základne mrakov (Cloud base) je pomerne dôležitá veličina pre odhad ďalšieho vývoja počasia. Ide o veličinu dopočítavanú na základe merania základných veličín (teplota, tlak a vlhkosť vzduchu) a ich zmien v čase, preto je nutné ju brať trochu s rezervou, keď neuvidíte žiadny mrak a program predpokladá, že by vo výške 1450 m mala byť jeho základňa. Obecne však platí, že čím vyššie je nastavená spodná základňa mrakov, tým lepšie počasie sa dá očakávať.

POKRAČOVANIE NA NASLEDUJÚCEJ STRÁNKE, SPäŤ NA PREDCHÁDZAJÚCU STRÁNKU

Vysvetlenie pojmov je prevzaté z webových stránok OK5AW - Rádioamatérske stránky a stránky o počasí, Domašov u Brna a meteorologické stanice ve Smržovce