Astronomické pojmy


Na stránkach o počasi sa vyskytujú i základné pojmy z astronómie (východ a západ Slnka a Mesiaca, svitanie, súmrak a pod.), niektoré z nich sú vysvetlené tu.

Slnko

  • solárne svitanie a súmrak
  • občianské svitanie a súmrak
  • astronomické svitanie a súmrak
  • dĺžka dňa
  • dĺžka denného svetla
  • poludnie a polnoc

Všetky tieto časové údaje se menia v závislosti na zemepisnej dĺžke a šírke pozorovateľa, taktiež ročnej dobe, preto je potrebné mať správne nastavené zemepisné súradnice miesta pozorovania. Teraz k jednotlivým pojmom:

Solárne svitanie a solárny súmrak je čas, v ktorom Slnko dosiahne horizont bez vplyvu atmosférickej refrakcie. Ide teda o čas východu a západu Slnka. Časový úsek medzi týmito dvoma časmi je potom nazývaný dĺžka dňa, resp. dĺžka noci.
Občianske svitanie a občiansky súmrak je čas, keď je ešte dostatok svetla pre objekty, aby sme ich rozlíšili bez pomoci ďalšieho svetelného zdroja. Je to okamih, keď je Slnko práve 6 stupňov pod obzorom. Časové obdobie medzi občianskym svitaním a východom Slnka sa nazývá svitanie, alebo brieždenie, podobne je tiež definovaný súmrak. Časový úsek medzi občianskym svitaním a občianskym súmrakom sa nazýva dĺžka denného svetla. Laicky vyjadrené je to obdobie, keď sa dá rozlíšiť farba voľne zavesenej farebnej nite. Schématicky je to znázornené na nasledujúcom obrázku.

Astronomické svitanie a astronomický súmrak je okamih, keď je Slnko 18 stupňov pod obzorom. Obdobie medzi astronomickým súmrakom a svitaním sa nazývá astronomická noc. Je to obdobie, keď stmavne obloha a prostým okom sú pozorovateľné hviezdy až do 5. magnitudy.
Slnečné poludnie popisuje okamih, keď Slnko prechádza miestným poludníkom v hviezdnom čase. Je to okamih, keď Slnko dosahuje svoju najvyššiu výšku na oblohe. Okamih, keď slnečné poludnie nastane, závisí na zemepisnej dĺžke a dátume. Opakom poludnia je polnoc.
Všetky fázy svitania a súmraku sú najkratšie na rovníku, kde Slnko v dobe rovnodennosti vychádza a zapadá v pravom uhle k obzoru a v priebehu roka sa jeho dĺžka takmer nemení. S rastúcou zemepisnou šírkou sa trvanie svitania a súmraku predlžuje a zároveň sa k sebe približuje koniec večerného súmraku a začiatok ranného svitania. Od určitej zemepisnej šírky dochádza po časti roka k ich splynutiu. V zemepisných šírkach mierného pásu (napr. Slovenská republika) je najkratší súmrak či svitanie začiatkom marca a v prvej polovici októbra (cca 55 minút). Najdlhší je pred a po letnom slnovrate (cca 3 hodiny 55 minút), kde súmrak trvá celú noc a pravá astronomická noc nenastáva. V polárnych oblastiach môže trvať súmrak niekoľko týždňov aj dlhšie.
Poznámka: Podobným spôsobom sú definované tiež pojmy nautické svitanie a nautický súmrak ako okamih, keď Slnko je 12 stupňov pod obzorom.

Mesiac

  • východ a západ Mesiaca
  • fáza Mesiaca
  • viditeľná časť Mesiaca
  • vek Mesiaca

Obdobne ako v prípade Slnka i pre Mesiac platí, že všetky časové údaje sa menia v závislosti na zemepisnej dĺžke a šírke umiestneného pozorovateľa a ročnej dobe. Teraz k jednotlivým pojmom:

Východ a západ Mesiaca je čas, v ktorom Mesiac dosiahne horizont bez vplyvu atmosférickej refrakcie. Mesiac vykoná kompletný obeh okolo Zeme 1 krát za 29,53 dňa a to je i doba, ktorá uplynie do dosiahnutia tej istej fázy vzhľadom k Zemi. Preto každý deň vychádza i zapadá Mesiac o niečo neskôr než predchádzajúci deň. Z tohoto dôvodu môže nastať stav, kde Mesiac v aktuálnom dni buď nevyjde, alebo vyšiel pred polnocou predchádzajúceho dňa, alebo nezapadá.
Základné fázy Mesiaca sa nazývajú Nov (nový Mesiac), prvá štvrť, Spln a posledná štvrť. Používané sú i ďalšie - dorastajúci kosáčik, dorastajúci Mesiac, cúvajúci Mesiac a cúvajúci kosáčik.
Viditeľná časť Mesiaca je daná vzájomným okamžitým postavením Slnka, Zeme a Mesiaca. Vyjadruje (v %) aká časť viditeľného povrchu Mesiaca je osvetlená Slnkom.
Vek Mesiaca vyjadruje, aká doba uplynula od okamihu, keď nastal naposledy Nov.

Vysvetlenie pojmov je prevzaté z webových stránok OK5AW - Radioamatérske stránky a stránky o počasi